Nejde len o pôst

   Moje spomienky z detstva na pôstnu dobu sú pochmúrne. Nechápal som, prečo je mne a všetkým, čo chodia do kostola, naraz určené, že sa nemáme príliš dívať na televíziu, chodiť do kina, príliš dobre jesť, že sa máme vyvarovať všetkého, čo javí len známku príjemnosti. Z niektorých kazateľní (v kostoloch bez kvetín a so zahalenými obrazmi) som počúval, čo všetko nesmieme robiť a ako sa máme čo najviac zapierať. Boh sa mi tak do podvedomia dostával ako ten, ktorý nám chce čo najviacej skomplikovať život. A čím nám bude horšie, tým lepšie… Veľmi dobre si vybavujem moment, ako som sa hanbil, keď som na popolcovú stredu ako malý chlapec vychádzal medzi ľudí z kostola so zašpineným čelom.
   Nechápal som, prečo to všetko musí byť. Pamätám si len, že som vnímal, že je to všetko kvôli tej „pôstnej dobe“, ktorá ako nutné zlo predchádza Veľkej noci, keď už konečne budeme zbavení onoho Damoklovho meča nezmyselnej pochmúrnosti a odriekania.
   Keď som sa potom počas dospievania osamostatnil vo viere, jedna z prvých vecí, ktorú som skúmal, bola práve pôstna doba a pôst. (A skúmam dodnes…) Z môjho skúmania teraz viem, že v „pôstnej dobe“ nejde v prvom rade o pôst. Pôst je len jedným z prostriedkov k niečomu dôležitejšiemu: totiž k obráteniu. Áno, hlavnou náplňou pôstnej doby nie je bezduchý pôst a odriekanie! Ale obrátenie sa k Bohu, ktorý mi chce ponúknuť viacej, než to, čím práve žijem.
   Obrátiť sa, ale k Bohu, ktorý mi ponúka niečo väčšie, predpokladá, že je nutné sa od niečoho iného odvrátiť. Aby sme mohli do svojich dlaní prijať niečo väčšie, musíme odložiť to, čo v nich môže prekážať. V tom je podstata neustáleho rozlišovania, kadiaľ nás Boh vedie, čo nám chce darovať a čo je pre nás dobré.
   Múdrosť Cirkvi odovzdávaná po stáročia, odporúča tri, resp. štyri kroky na ceste obrátenia: pôst, modlitbu, almužnu a zmierenie.
   Modlitbou sa človek spája s Bohom, počúva ho, rozlišuje, ako a kam sa má uberať jeho život.
   Pôstom sa človek niečoho dobrovoľne zrieka (peňazí, času, aktivít…) a to, čoho sa zriekol, poskytuje núdznym – čo je podstatou „almužny“.
   Zmierenie napĺňa človeka pokojom vo vzťahu k Bohu, k druhým i k sebe.
   Požehnanú pôstnu dobu!

Vdp. Peter Majda

Obsah