Lurdy – duchovnosť Bernadety
(1. časť)

   V minulom roku sme si s vďakou pripomínali sté výročie zjavení Panny Márie vo Fatime. V tomto roku uplynie už 160 rokov od zjavení Panny Márie v Lurdoch. Régis-Maria de La Teyssonničre, kňaz diecézy Tarbes – Lurdy, napísal knihu s názvom Lurdy – duchovnosť Bernadety. Aby prezentoval Bernadetinu duchovnosť, neváhal ukázať ju pri jaskyni počas modlitby ruženca alebo ako v duchu prechádza krížovou cestou či prežíva lásku v službe. V úvode svojej knihy píše:
   Ak jestvuje osoba, ktorá je vo svete známa, takmer legendárna, a to už vo svojich štrnástich rokoch a po takú dlhú dobu, tak to je Bernadeta Soubirous. Ona je tou malou, a navždy ňou zostane, ktorá videla Presvätú Pannu v Lurdskej jaskyni.
   Najstaršia dcéra François Soubirous a Louise Castérot sa narodila v Lurdoch, v mlyne Boly 7. januára 1844, pokrstená bola 9. januára. V roku 1858, niekoľko týždňov pred zjaveniami, bola prijatá do bezplatnej triedy v hospici sestier milosrdnej lásky a kresťanskej výchovy z Nevers. Od roku 1860 žila v tomto hospici. Ako postulantka tejto kongregácie opustila Lurdy 4. júla 1866 a 7. júla prišla do kláštora St. Gildard v Nevers, materského domu kongregácie. Žila tam až do svojej smrti, do stredy pred Veľkou nocou, 16. apríla 1879.

   Znak kríža
  
Na začiatku prvého zjavenia sa Bernadete nedarí urobiť znak kríža, jej ruka klesá. Vtedy sa preľakne. Keď však robí znak kríža Panna Mária, podarí sa to aj Bernadete. A strach sa čoskoro stratí.
   Táto jednoduchá udalosť má veľa významov. Pápež Benedikt XVI. počas svojej púte v Lurdoch v roku 2008 povedal: „V tomto Máriinom geste je celé posolstvo Lúrd.“
   Vzývajúc Boha Otca, Syna i Ducha Svätého a robiac znak kríža, Mária v určitom zmysle mizne za svojím Synom, kladúc tak Ježiša medzi Bernadetu a seba samú. V tomto samotnom geste Mária hovorí, kým je: „Prvým a dokonalým ovocím kríža, ako to učí Cirkev.“
   Vidieť znak kríža sa pre Bernadetu stáva skúsenosťou prechodu, ktorý sa uskutoční zároveň s vykonaním tohto významného gesta. Ide o prechod od strachu k pokoju, od svojej vlastnej situácie k situácii, v akej sa nachádza Panna Mária. V zlomku sekundy vstúpi Bernadeta do toho „Božieho kráľovstva, ktoré je medzi nami“ (porov. Lk 17, 21). Evanjelium hovorí o tom, že do tohto kráľovstva môžeme vstúpiť len v Ježišovi Kristovi, v tajomstve jeho kríža. To je to, čo začína chápať Bernadeta.
   Je pekné vidieť kríže v kostole, pri ceste alebo v našich domovoch. Zobrazenie Ukrižovaného nie je ničím iným ako výrazom tajomstva jeho Paschy. Toho, ktorý zomrel na dreve kríža, Boh vzkriesil z mŕtvych. Toto je tá nepredstaviteľná sila vzkriesenia, ktorú dáva Boh. Znak kríža znamená pre Bernadetu vyliatie Ducha Svätého.
   Aj my, keď robíme znak kríža, rozjímame predovšetkým o násilí ukrižovania, utrpení a smrti nevinného Ježiša Krista. Toto jediné gesto vyjadruje najhoršiu ľudskú skúsenosť.
   Keď robíme znak kríža, zažívame my, poškvrnení dedičným hriechom, v ktorom sa rodíme, skúsenosť násilia a utrpenia. Čo sa týka smrti, je pre nás neodvolateľná, pretože naša ľudská prirodzenosť je smrteľná (Rim 6, 23). No toto gesto, také negatívne, je napriek tomu tým najkrajším, čo môže byť uskutočnené na zemi. Keď ho konáme, ohlasujeme Božiu lásku, preukázanú ľudstvu na kríži Ježiša Krista (porov. Rim 8, 39) a otvárame sa láske toho, ktorý dáva svoj život, nie preto, aby nás odsúdil, ale preto, aby sme žili (Jn 3, 15-16).
   Keďže „láska je mocná ako smrť“ (Pies 8, 6), už znak kríža je tajomnou skúsenosťou premeny, ktorú ohlasuje – premeny utrpenia a smrti na lásku. Hľa, prečo znak kríža nie je len akýmsi prázdnym gestom, ale otvára nás pre skutočnosť, ktorú naznačuje.
   V Lurdoch, kde sú prítomné tisíce pútnikov, sa každodenne urobí mnoho znakov kríža. No nie toto si všímame. To, čo dojíma, je premena, ktorú vidíme na tvárach a na správaní osôb, ktoré robia znak kríža.
   Pred Massabielskou jaskyňou sme svedkami veľkej, takmer neprerušenej procesie pútnikov. Pred vstupom do jaskyne sú ich tváre vážne. Každý prichádza so svojimi úmyslami, starosťami, úzkosťami. Ak aj tváre po prechode jaskyňou zostanú vážne, predsa sú iné, pretože sú osvietené nebadateľným svetlom. To isté sa stáva pri prameni lurdskej vody. Po „vypití a umytí“ vodou z prameňa tvár odráža istú skúsenosť. Na začiatku mariánskej sviečkovej procesie sú tváre často pokojné, no na konci procesie zdieľanie bratského gesta odhalí žiariacu tvár ľudí stojacich okolo.
   Toto sú Lurdy, veľký znak, ktorý je daný tajomstvom kríža, prechodom z jednej skutočnosti do druhej.
   Pre lurdských pútnikov a pre každého kresťana nie je potrebné zastaviť sa pri znaku, akokoľvek by bol pekný. Bernadeta hovorievala: „Dobre urobiť znak kríža, už to veľa znamená.“ No zároveň obrátená ku krížu hovorí: „Kríž je mojou jedinou oporou, odtiaľ čerpám všetku moju silu.“
   Bernadeta prijala znamenie kríža nielen ako skúsenosť, ale aj ako posolstvo, ktoré uvedené do praxe orientuje a obráti celý jej život.
   Bernadetina duchovnosť zakorenená v tajomstve kríža nie je masochistickou ani fanatickou, ale je napodobňovaním Márie, ktorá ju otvára pre spojenie s Ježišom Kristom.

z taliančiny preložila
 Gabriela Bagová

Obsah