Modlite sa s vďačnosťou

   Otec biskup Mons. Tomáš Galis sprevádzal 15. slovenskú púť chorých do Lúrd a bola to už jeho tretia púť s Rodinou Nepoškvrnenej. Okrem toho 13. decembra 2017 zavítal do Vrícka, aby Rodine Nepoškvrnenej odovzdal vzácne dary. Pri tejto príležitosti sme mu položili niekoľko otázok.

   Otec biskup, rok 2017 sa niesol v znamení 100. výročia zjavení Panny Márie vo Fatime a v roku 2018 si pripomíname 160. výročie zjavení Panny Márie Bernadeta Soubirousovej v Lurdoch. Panna Mária tak v Lurdoch v roku 1858 ako aj vo Fatime v roku 1917 adresovala ľudstvu výzvu k pokániu a k modlitbe posvätného ruženca. V čom vidíte aktuálnosť týchto zjavení pre dnešnú dobu?

   Obidve zjavenia, tak v Lurdoch ako aj vo Fatime, Cirkev potvrdila. To je dôležité. A ich aktuálnosť? Čím budeme žiť, povedal by som, tak rozmaznanejšie a rozšafnejšie, čím bude väčší blahobyt, tým sú tieto zjavenia aktuálnejšie a adresnejšie. Po tej materiálnej stránke sa máme veľmi dobre. Nič nám nechýba. V Európe a ani konkrétne u nás na Slovensku sa nedá vo všeobecnosti hovoriť o biede. To, že niektorí jednotlivci žijú pod hranicou chudoby, to je tiež pravda. Matka Božia vyzýva všetkých, aby sme sa modlievali a aby sme konali pokánie. Panna Mária deťom vo Fatime a už aj v Lurdoch Bernadete ukázala, že s nami dospelými sa to akosi nedá. My sa dokážeme všelijako vykrúcať, ospravedlňujeme sa, zdôvodníme, ako sa to nedá, ako nemôžeme... Deti sú pohotové a robia to, čo majú robiť. Keď Matka Božia v Lurdoch odkázala „Ja som Nepoškvrnené počatie“, pán farár sa pýtal Bernadety, či rozumie, čo to je. Bernadeta jednoducho odpovedal: „Nie, ale krásna Pani to tak povedala.“ O fatimských deťoch aj o Bernadete mohli povedať: „Tieto deti, ktoré nevedie čítať a písať, to nemôžu mať len tak, z vlastnej hlavy.“ Panna Mária nás vyzvala, aby sme sa modlili ruženec, aby sme sa modlili v rodinách a aby sme prinášali dobrovoľné obete za obrátenie hriešnikov. Povedala aj prečo: „Aby ste vyprosili pokoj. Ak sa ľudstvo neobráti, príde ešte väčšia pohroma.“ A my sme sa odvtedy veru veľmi neobrátili. To, čo teraz vyvádzame... Ale stále platí Máriina výzva: „Modlievajte sa a konajte pokánie!“

   Osobne ste nie raz navštívili Lurdy aj Fatimu a trikrát ste prijali pozvanie Rodiny Nepoškvrnenej, aby ste sprevádzali chorých do Lúrd. Čím sú vám blízke tieto pútnické miesta?

   Pamätám si, keď sa oslavovalo 50. výročie zjavení vo Fatime. Bol som vtedy ešte chlapec. Jedna pani doktorka zo Žiliny bola vtedy vo Fatime. Vtedy sa veľa fotografovalo na diapozitívy. Ona nám ich premietala a rozprávala nám o tom, ako bol pápež Pavol VI. vo Fatime. Bolo to ešte za totality. Vtedy začala moja úcta k Matke Božej, ale aj k modlitbe. Odvtedy som sa začal modlievať ruženec. Mal som také prianie, aby som sa niekedy dostal do Fatimy alebo do Lúrd. Matka Božia mi splnila jedno i druhé. Mohol som byť už viackrát na oboch týchto miestach. Povedal by som, že tou „čerešničkou na torte“ je to, že som mohol sprevádzať do Lúrd Rodinu Nepoškvrnenej, ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých a ktorí sú, tak ako to Cirkev už dávno hovorí, poklady Cirkvi. Napriek svojmu obmedzeniu sú takí radostní, plní pokoja. Neraz u nich nájde človek oveľa väčšie potešenie ako kdekoľvek inde. Pre mňa je to zakaždým česť, že môžem týchto ľudí sprevádzať a môžem im aj ako biskup slúžiť: môžem vysluhovať sviatosti, ale môžem im preukázať aj nejakú tú konkrétnu drobnú službu.

   V rámci KBS máte na starosti aj Svetový apoštolát Fatimy (SAF). Ako ste sa k tomu dostali?

   Svetový apoštolát Fatimy je inštitúcia, ktorá je schválená Rímom. Združuje tých, ktorí chcú byť ctiteľmi Panny Márie a chcú Máriin program alebo ten jej projekt realizovať. Pred rokmi začal s apoštolátom Fatimy otec arcibiskup Sokol, ten to potom posunul otcovi biskupovi Tóthovi a keď im pribudli roky, tak to posunuli mladšiemu, vtedy som takým ešte bol. Tak sa to dostalo ku mne. Snažím sa aspoň raz do roka ísť do Fatimy a k nohám Panny Márie odovzdať nových členov. Tak sa to ešte počas totality snažila robiť aj sestrička Bernadeta. Vždy našla niekoho, cez koho to do Fatimy poslala. Keď mi bol zverený tento apoštolát, snažil som sa, aby aj Slovensko bolo začlenené do SAF.

   V Lurdoch ste nám pri stretnutí s chorými a jubilantmi v nemocnici naznačili, že aj Slovensko by v rámci tohto celosvetového hnutia malo dostať svoju zástavu a že ju chcete odovzdať práve Rodine Nepoškvrnenej, ktorá je tiež začlenená do SAF. Prečo ste sa takto rozhodli?

   Už asi pred dvoma rokmi som požiadal, aby aj Slovensko dostalo zástavu. Tieto zástavy zhotovujú na Filipínach, takže to tiež nejaký čas trvalo. Zástava napokon prišla a Rodine Nepoškvrnenej ju odovzdávam preto, lebo, ako to povedali aj vo Fatime, Rodina Nepoškvrnenej už tým, že je, patrí do SAF. Táto myšlienka vo mne skrsla na púti v Lurdoch, keď som videl zástavu Rodiny Nepoškvrnenej. Bolo by pekné, keby tieto dve zástavy boli spolu. Členovia Rodiny Nepoškvrnenej sú tí, ktorí naozaj napĺňajú fatimský odkaz modlitbou a utrpením. Títo ľudia sa aj modlia, aj prinášajú dobrovoľné obete.

   Prečo robili túto zástavu práve na Filipínach?

   Aj v treťom svete sa usilujú plniť posolstvo Panny Márie Fatimskej. Zo SAF sa snažia pozývať ich do Fatimy a zverili im túto úlohu aj kvôli tomu, aby ich trochu podporili. Ich spoločenstvá nie sú veľké. Snažia sa do nich zapájať deti. Keď sa pripravujú na prvé sväté prijímanie, povzbudzujú ich, aby sa modlievali ruženec. Vytvárajú z nich malé spoločenstvá, v ktorých sa deti aj po prvom svätému prijímaní schádzajú a modlievajú, čo sa mi veľmi páči. Keby sme toto mohli aj u nás... Ale zatiaľ je to u nás často tak, že urobíme parádu, a tým to končí. Možno niektoré farnosti začnú a pôjde to. Matka Božia to má v réžii.

   Rodina Nepoškvrnenej dostala okrem spomínanej zástavy aj relikvie sv. Františka a Hyacinty Marto. O zástave sme vedeli už dávnejšie, ale relikvie boli pre nás veľkým prekvapením. K čomu nás to môže povzbudiť?

   Viem, že členovia Rodiny Nepoškvrnenej sa veľa modlia a prinášajú obety. Keď už budete mať zástavu aj relikvie týchto svätých detí, chcem vás povzbudiť, aby ste to robili s takou väčšou radosťou a vďačnosťou za to, že sme Božou Matkou pozvaní, aby sme na tom jej projekte mali účasť, tak ako ju mali sv. František a Hyacinta, a to tým, že sa modlíme, zvlášť posvätný ruženec, a prinášame drobné obete.

   Okrem Fatimy a Lúrd sú aj iné pútnické miesta, ale mnohí čitatelia nášho časopisu, mnohí chorí sa nikdy na tieto miesta nedostanú. K čomu by ste ich chceli povzbudiť, bez ohľadu na to, či na týchto miestach niekedy boli alebo budú? Ako môžu oni putovať, aj keď ostanú doma na svojom vozíku či lôžku?

   Určite majú doma kríž alebo obrázok či sochu Panny Márie, ktoré im môžu pomôcť duchovne sa spojiť s týmito miestami. Svätý Otec František vo svojom posolstve ku svetovému dňu chorých poukazuje na to že, chorí sú tí privilegovaní, ktorí sa podieľajú aj na posväcovaní tohto sveta. Putovať môžu aj na lôžku. To, čo urobil Svätý Otec v rámci Roku milosrdenstva, že dvere na ich izbe, pre väzňov dvere na ich cele, boli bránou milosrdenstva, to je čosi úžasné! To v minulosti nikdy nebolo. Aj tí, ktorí sa nemôžu pohnúť, nemôžu putovať, môžu byť účastní milostí, ktoré môžu iní získať na pútnických miestach pre zásluhy Ježiš Krista. On nám to všetko vydobyl. A z tejto pokladnice môžeme aj na príhovor Panny Márie alebo svätých čerpať aj my.

   Otcovi biskupovi ďakujeme nielen za tento rozhovor, ale aj za vzácne dary, ktoré nám odovzdal, za príklad jeho vzťahu k Panne Márii a za jeho ochotu sprevádzať chorých do Lúrd a slúžiť im.

Za rozhovor ďakuje sr. M. Alžbeta

Obsah