Šťastní manželia

   S manželom sme sedem rokov nemohli mať deti. Všetky lekárske vyšetrenia naznačovali, že prirodzenou cestou neotehotniem. Lekári nás posielali na umelé oplodnenie. To sme odmietli. Nebolo to ľahké obdobie. Často som si aj v práci poplakala, pretože pracujem s deťmi. Bolo ťažké pozerať sa na deti mojich spolužiakov, na tehotné mamičky. Aj keď to niekedy veľmi bolelo, musela som vstať a ísť ďalej.
   S manželom sme sa spolu modlili k sv. Gerardovi, deviatnik k sv. Tadeášovi, chodili sme na púte do Levoče, Litmanovej, na Staré Hory, do Medžugoria... Prosili sme o požehnanie kňazov a o modlitbu ruženca našich známych, priateľov, rodiny, v zbore, skupiny ľudí, ktoré sa stretávali na modlitbách matiek a otcov. Slúžili sa za nás sväté omše.
   V tom čase som sa dozvedela o krásnej ružencovej záhrade vo Vyšnej Šebastovej. Moja mama odoberá časopis Ruženec. V jednom čísle sa tam objavil článok aj obrázok práve z tejto ružencovej záhrady. Po určitom čase ponúkol mojej mame kamarát Jožko púť práve tam. Mama nezaváhala a vo farnosti zorganizovala púť. Aj napriek malému počtu ľudí som jej pomohla a objednala autobus. Keďže sa odchádzalo o 12.30 hod., poprosila som, či ma uvoľnia z práce o hodinku skôr. Vyšlo to. Tešila som sa ako malé dieťa, keď dostane hračku.
   Keď sme prišli na miesto a vystúpila som z autobusu, najprv som uvidela dav ľudí, a potom krásnu sochu za kostolom, na ktorú som sa nevedela vynadívať. Počas sv. omše som do prosieb zahrnula aj tú našu, aby mi Panna Mária vyprosila dar materstva, za ktoré sme sa s manželom už sedem rokov modlili. Hneď od začiatku sme s manželom plánovali deti, hoci niektoré páry to odkladajú. Pre chlapčeka sme mali vybrané meno Tadeáš, keďže tento svätec mi viackrát pomohol v ťažkých životných skúškach a aj samotné meno sa nám páčilo. Pre dievčatko sme meno nevedeli vybrať. V ružencovej záhrade mi napadla myšlienka, ktorú som na tom mieste odovzdala Pánovi. Ak na sviatok Ružencovej Panny Márie padne v kalendári dievčenské meno, tak také dáme nášmu dievčatku. Keď som prišla z púte domov a pozrela som do kalendára, bolo tam napísané meno Eliška. Pomyslela som si, že by to bolo krásne meno pre naše dievčatko.
   Na Vianoce roku 2015 sme sa tešili z narodenia Ježiška, v tom čase už vo mne rástol nový život, hoci som o tom ešte nevedela. Koncom januára som si urobila tehotenský test, na ktorý ma nahovorila moja kolegyňa. Ešte som jej prízvukovala, že príznaky som už mala niekoľkokrát, že si test nechcem robiť... Nechcela som opäť zažiť sklamanie. No ona naliehala, že som bledá a všetky príznaky podľa nej naznačujú tehotenstvo. Už večer som si pripravila test. Ráno bolo tým najkrajším momentom, keď som na teste uvidela dve silné čiarky. Vbehla som do spálne, kde ešte spal manžel. Budila som ho ako keby „na poplach“. Myslel si, že zaspal do práce, keď som ho tak budila. Keď som mu ukázala test, obaja sme sa od radosti rozplakali.
   Ešte v ten deň som bola u lekára a ten na základe testov neveril, že sa to podarilo prirodzenou cestou. Povedala som mu, že doterajšie výsledky sú len papiere, ale Matka Božia nám pomohla, lebo sme ju prosili. Aj napriek vysoko rizikovému tehotenstvu – trom hospitalizáciám v nemocnici, sa nám 7. septembra narodila Eliška. Pri krste dostala aj druhé meno Mária. Pokrstená bola na sviatok Ružencovej Panny Márie.
   Každý deň ďakujeme Pánu Bohu a Matke Božej, že máme jeden druhého a najmä našu vytúženú dcérku Elišku. Chceme tým povzbudiť manželské páry, aby verili a modlili sa. Proste pri adorácii, prijímajte kňazské požehnanie a modlite sa doma, v kostole i na pútnických miestach, proste o modlitby za vás a vaše dieťa aj iných.

Vďační rodičia Lívia a Róbert

Obsah