Prestal som fajčiť

   Počas leta v roku 1985 sme sa s manželkou a ročným synom presťahovali z našej rodnej obce do Trnavy. V Trnave sme dostali byt na novom sídlisku. Z balkóna v kuchyni alebo z okna v obývačke bolo vidieť veľký kostol s dvoma vežami. Dozvedel som sa, že je to Kostol sv. Mikuláša a Trnavčania ho volali „hrubý kostol“.
   Z nášho bytu sme videli kostol z tej strany, na ktorej je Kaplnka Trnavskej Panny Márie. Po pár mesiacoch od nášho prisťahovania do Trnavy sa konala Trnavská novéna. Nikdy predtým som o nej nepočul. Teraz som sa o nej dozvedel od svojej kolegyne, s ktorou som pracoval. Začal som sa zúčastňovať večerných alebo popoludňajších sv. omší a postupne vo mne rástla úcta k Panne Márii.
   V tom čase som nemal ani tridsať rokov a bol som tuhý fajčiar. Chcel som s týmto zlozvykom prestať. Bojoval som s ním rôznymi spôsobmi, no ani jeden z nich sa mi neosvedčil a zakaždým som po čase opäť začal fajčiť. Zo žartu som zvykol hovoriť, že prestať fajčiť nie je žiadny problém, lebo osobne som to dokázal už asi stokrát. Pre mňa bol problém nezačať znovu! Vždy som po kratšom či dlhšom čase dostal na cigaretu chuť, ktorá sa vystupňovala až natoľko, že ma to premohlo a... opäť som fajčil. Postupne sa v dôsledku fajčenia začali prejavovať aj prvé zdravotné problémy. Keď nešiel v bytovke výťah a mal som po schodoch vyjsť na štvrté poschodie, už na druhom som sa musel zastaviť, aby som sa vydýchal a až potom som mohol pokračovať. Raz po takomto výstupe (pravdepodobne v roku 1987 alebo 1988) som bol sám zo seba nešťastný a vtedy som sa rozhodol, že naozaj musím s fajčením skončiť a na tento úmysel sa začnem modliť.
   Bola neskorá jar alebo začiatok leta. Sedel som v obývačke sám a pozeral sa na „hrubý kostol“. Rozhodol som sa poprosiť o pomoc Pannu Máriu. Bola to krátka modlitba, ktorá trvala možno desať minút. Pamätám sa, že som sa modlil vlastnými slovami a prosil som Pannu Máriu o pomoc, aby som mohol prestať fajčiť. Myslel som to úprimne a nikdy predtým som sa tak nemodlil. Akoby ma bolo niečo preniklo. Ešte som také niečo nezažil a neviem to presne opísať. V tom momente som mal akúsi zvláštnu istotu, že s modlitbou a s pomocou Panny Márie to dokážem. Nevedel som, čo to má znamenať. Rozhodol som sa počkať, čo sa bude diať. V ten večer som nefajčil a nemal som z toho žiadnu traumu ani som nepocítil tú neprekonateľnú chuť na cigaretu. Na druhý deň som išiel do práce. V pracovnom kolektíve sa fajčilo. Vtedy ešte nebol zákaz fajčiť v kanceláriách. Fajčilo sa aj po obednej prestávke na chodbe. Ja som však nemal na cigaretu žiadnu chuť.
   Vrátil som sa z práce a manželka ma volala na balkón. Aj ona bola fajčiarka, aj keď skôr taká rekreačná. Išiel som s ňou na balkón a povedal som jej, že fajčiť nebudem, lebo som sa rozhodol, že s tým prestanem. Trochu sa usmiala a povedala: „To som zvedavá, koľko ti to zase vydrží!“
   Lenže mne to vydržalo až doteraz. Nevedel som si to vysvetliť. Dôveroval som v pomoc Panny Márie, ale nemyslel som si, že to pôjde tak ľahko. Sám som to nechápal. Nikomu som o tom nehovoril a všetko som si nechal pre seba. Zopárkrát mi manželka hovorila, že nechápe, ako som mohol tak naraz s fajčením prestať. Ja som jej tak položartom odpovedal niečo v tom zmysle, že pevná vôľa všetko zdolá. O svojom zážitku počas modlitby som mlčal. Myslel som si, že to zostane len medzi mnou, Bohom a Pannou Máriou ako nevysvetliteľné osobné tajomstvo.
   veľa rokov neskôr sme sa s manželkou prihlásili na seminár, ktorý viedol františkán z Malty, páter Elias Vella. Seminár bol v Modre. Páter Vella okrem prednášok pripravil na každé popoludnie a večer nejaký duchovný program. Jedného dňa nám oznámil, že na druhý deň popoludní sa budeme môcť podeliť so svojimi svedectvami, s osobnou skúsenosťou s modlitbou a s pomocou, ktorú dostávame z neba. Zdôrazňoval, že je potrebné svedčiť pre ostatných, nenechávať si len pre seba duchovné zážitky a skúsenosti v duchovnej oblasti. Naše svedectvo môže mnohých povzbudiť a pomôcť im dôverovať v silu modlitby. Jeho výzva ma zasiahla, lebo som si ihneď spomenul na svoj zážitok spred mnohých rokov a pripomenul som si aj to, že som to nikomu nepovedal. Ale ako to bude vyzerať, keď to poviem teraz po toľkých rokoch? V tú noc som nemohol spať a stále som nad tým rozmýšľal. Nad ránom som sa rozhodol, že popoludní vystúpim a prednesiem svoje svedectvo. Mal som stále väčšiu a väčšiu trému. Trochu ma desilo, že budem hovoriť pred toľkými ľuďmi niečo zo svojho života, o čom ešte nikto nikdy nepočul. Bol som však rozhodnutý vydať svedectvo o tom, ako napriek mojej veľkej slabosti, ktorá toľkokrát spôsobila zlyhanie, som nakoniec vďaka Božej milosti a sile, o ktorú som prosil prostredníctvom Panny Márie, nakoniec zvíťazil. Nezvíťazil som vlastne ja, ale Božia sila vo mne.
   Čakal ma však ešte druhý a dlhý boj! Moju manželku to veľmi prekvapilo a akosi to nemohla predýchať. Večer mi potom vyčítala, že som pred ňou celých šestnásť rokov toto veľké tajomstvo tajil. Cítila sa sklamaná. Chápal som, že má pravdu a že by bolo správne podeliť sa s takýmto zážitkom aspoň s ňou a s tými, ktorí sú mi najbližší. Nikdy viac som už potom neurobil takúto chybu.
   Chcel by som povzbudiť všetkých k modlitbe a k dôvere v silu modlitby. Určite nedostaneme všetko, za čo sa modlíme, ale dostaneme to, čo potrebujeme, a to úplne postačí. Panna Mária rada pomôže všetkým, ktorí sa s dôverou vkladajú do jej rúk a prosia o jej pomoc a orodovanie. Ona je len rozdávateľkou darov. Darcom všetkých darov je sám Boh. Nech je zvelebené jeho meno!

Marián

Obsah