Svedectvá a spomienky
na sestru M.Bernadetu

   Sestričku Bernadetu som spoznal v roku 1984, keď ma začala pripravovať na prvé sväté prijímanie. Práve sa vrátila z Ríma, kde sa stretla so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. V tom čase sa začala moja príprava nielen na sväté prijímanie, ale aj na sviatosť birmovania. Popri katechézach, v ktorých mi vysvetľovala pravdy viery, sa ma vždy snažila viesť k mariánskej úcte. Tu som sa dozvedel o Rodine Nepoškvrnenej. Vtedy to bola ešte malá, ale už prebúdzajúca sa armáda chorých. Cez ruženec a obety nás sestrička učila prijímať kríž. Zdôrazňovala lásku k Cirkvi a zvlášť k Svätému Otcovi.
   V tých rokoch to bol poľský pápež, Ján Pavol II., ktorý sa zvlášť obracal na Rodinu Nepoškvrnenej. Na konci svojho života sám do nej vstúpil. Sestrička mi vždy dávala knihy, ktoré sa pašovali z Ríma a Ameriky – Od srdca k srdcu, Keď zakvitne rumovisko atď. Ako malému chlapcovi mi hovorila o stave Cirkvi na Slovensku. Knihy mi posielala vždy pod iným menom. Mala pevnú vieru. Verila, že krutý, nehumánny systém raz padne. Krátko pred prevratom sa presťahovala do Vrícka. Tam začína nová éra Rodiny Nepoškvrnenej.
   Ihneď po roku 1989 sa u nej prejavila silná túžbu ísť do Lúrd. Nie sama, ale so slovenskými chorými. Táto túžba či sen sa splnil v júli 1991. Pod vedením otca biskupa Rudolfa Baláža sme sa mohli v Lurdoch za všetko poďakovať. Bola šťastná, že sa napriek problémom, ktorých nebolo málo, podarilo prvú lurdskú púť uskutočniť.
   Neskôr som ju prosil, aby mi pomohla dostať sa k Svätému Otcovi. „Pôjdeš a bude to na prvú sobotu v októbri 1993.“ Cestoval som tam so starou mamou Albínou. Išli sme tam bez toho, aby sme mali zabezpečený nocľah a stravu. „Neboj sa! Panna Mária sa o vás postará,“ povedala nám. Viezol nás Mons. František Novajovský. Po ceste, na hraniciach medzi Rakúskom a Talianskom, sme mali dopravnú nehodu. S Pánovou pomocou a vďaka jednému známemu talianskemu kňazovi sme sa dostali do Ríma. Čakala nás tam sr. Alma Gallová. Tá nás oslovila: „Myslíte si, že máte všade dvere otvorené ako sr. Bernardeta?“ Milostivý Pán mi dovolil dvakrát sa stretnúť so Svätým Otcom, napriek tomu, že sme nemali rezervované vstupenky na stredajšiu audienciu. Pripojili sme sa k poľskej skupine. Pri sobotňajšom stretnutí, po modlitbe ruženca, som ho pri osobnom stretnutí oslovil: „Svätý Otče, pozdravuje Vás Rodina Nepoškvrnenej!“ Ján Pavol II. povedal: „Sestra Bernardeta!!!“ Jeho veľké oči sa rozžiarili.
   Sestrička nás povzbudila, aby sme každý rok pripravovali duchovnú kyticu pre Svätého Otca a otcov biskupov, pripravovala a viedla duchovné obnovy, mala veľký podiel na vzniku časopisu Rodina Nepoškvrnenej. Podnecovala nás, aby sme evanjelizovali svet cez náš osobný kríž a utrpenie. Sama obetovala svojou chorobu, stravovala sa svojou činorodou prácou s chorými a väzňami. Navštívil som spolu s ňou väznicu pre mladistvých v Sučanoch. Všetko to robila s láskou, a to aj v čase, keď už bola nevládna a postupne ju opúšťala pamäť.
   Na sestričke Bernadete ma najviac upútala jej hlboká dôvera v Pána a Pannu Máriu. Všetky ťažkosti, choroby a nespravodlivosť, či už osobnú alebo celospoločenskú, obetovala za Cirkev a celý svet. Prekonávala to láskou k ružencu a Eucharistii. Povzbudzovalo ma, ako do noci písala listy, duchovne i hmotne podporovala tých, ktorí to potrebovali, prejavovala svoju spoluúčasť s utrpením jednotlivcov, s tzv. podzemnou Cirkvou, do činnosti ktorej sa aktívne zapájala. Bola jedným kolieskom v jej súkolesí. V jej živote sa prejavovala nesmierna odvaha, sila a entuziazmus, s ktorým pracovala v tajných štruktúrach slovenskej Cirkvi, spolu s  kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, biskupom Rudolfom Balážom, kňazom Vladimírom Juklom, laikmi Františkom Mikloškom, Jánom Čarnogurským a mnohými ďalšími. Navštevovala chorých v ich domácnostiach, modlila sa s nimi posvätný ruženec za obnovu Slovenska ako aj za menovanie nových biskupov pre naše osirelé diecézy.
   Jej pomoc väzňom, medzi nimi boli aj vrahovia na ceste k obráteniu a nájdeniu viery, zanechala vo mne hlboké stopy. Snažím sa vo svojom živote uplatňovať všetko to, čo mi vštepovala po celý čas nášho stretávania sa, aj keď musím povedať, že mi chýba jej vytrvalosť a zanietená tvrdohlavosť, aby som dosiahol cieľ.
   Pán si prišiel po ňu vo Veľkom týždni, keď jej povedal: „Poď, dcéra moja, a vojdi do radosti svojho Pána.“ Máme silnú orodovníčku a verím, že sa začne proces blahorečenia, aby ju mohla uctievať celá Cirkev.
   Sestrička Bernadeta robila všetko cez Pannu Máriu a s Máriou, aby sa pripodobnila Kristovi na kríži.
   Toto sú moje osobné spomienky na sestričku Bernadetu.

Peter Kajan,
člen Rodiny Nepoškvrnenej

Obsah