Mesto Pompeje leží na juhu Talianska, v Kampanii, blízko Neapola. Zo západu obmýva Pompeje more, na východe sú pahorky a na severe svahy Vezuvu. Vďaka svojej polohe boli Pompeje v staroveku obľúbeným rekreačným mestom Rimanov. Slávu Pompejí ukončil 24. augusta roku 79 výbuch sopky Vezuv. Pompeje boli zničené. Obyvatelia, ktorí stihli zavčasu ujsť z mesta, sa zachránili. Po skončení katastrofy sa pokúšali vrátiť do mesta, ale nebolo to možné, preto si založili nové mesto – dnešné Pompeje.
Svätyňa v Pompejach vznikla bez veľkolepých zjavení a zázračných udalostí. Pompeje boli chudobným a zabudnutým miestom. Toto údolie sa vtedy vyznačovalo slabou vierou, náboženskou nevedomosťou a spoločensko-ekonomickým úpadkom obyvateľstva. Základný kameň svätyne bol vďaka Bartolomejovi Longovi položený 8. mája 1876. Ešte skôr, ako bol chrám dostavaný, začal priťahovať veľké množstvo pútnikov. Do svojej dnešnej podoby vyrástol za symbolických 15 rokov – toľko tajomstiev mal ruženec v tom období – a 8. mája 1891 bol posvätený. Charakter pútnického miesta mu bol priznaný dekrétom Quotquot Religionis, ktorý vydal pápež Lev XIII. 28. marca 1890. V tomto pápežskom dokumente sa hovorí: „Nie je nám neznáme, že naše milované deti Bartolomej Longo a jeho manželka, na radu biskupa z Noly, od základov vybudovali v pompejskom údolí, neďaleko onoho rozboreného a vymiznutého kedysi rozkvitajúceho mesta, nový, vznešený chrám, zahrnutý hojnou výzdobou k úcte Panny Márie s titulom Ružencová… Povesť tohto chrámu sa stále viac šíri medzi kresťanskými národmi, takže rastie počet tých, ktorí na tomto mieste prosia o pomoc Máriu, Matku Božiu...“
V roku 1901, pri príležitosti 25. výročia položenia základného kameňa, bola svätyňa povýšená na pápežskú baziliku.
© 2020 Rodina Nepoškvrnenej Ochrana osobných údajov