Ružencová bazilika
Svätyňa v Pompejach vznikla bez veľkolepých zjavení
a zázračných udalostí. Pompeje boli chudobným a zabudnutým miestom.
Toto údolie sa vtedy vyznačovalo slabou vierou, náboženskou nevedomosťou
a spoločensko-ekonomickým úpadkom obyvateľstva. Základný kameň svätyne bol
vďaka Bartolomejovi Longovi položený 8. mája 1876. Ešte skôr, ako bol
chrám dostavaný, začal priťahovať veľké množstvo pútnikov. Do svojej dnešnej
podoby vyrástol za symbolických 15 rokov – toľko tajomstiev mal ruženec
v tom období – a 8. mája 1891 bol posvätený. Charakter
pútnického miesta mu bol priznaný dekrétom Quotquot Religionis, ktorý vydal
pápež Lev XIII. 28. marca 1890. V tomto pápežskom dokumente sa hovorí:
„Nie je nám neznáme, že naše milované deti Bartolomej Longo a jeho
manželka, na radu biskupa z Noly, od základov vybudovali v pompejskom
údolí, neďaleko onoho rozboreného a vymiznutého kedysi rozkvitajúceho
mesta, nový, vznešený chrám, zahrnutý hojnou výzdobou k úcte Panny Márie
s titulom Ružencová… Povesť tohto chrámu sa stále viac šíri medzi
kresťanskými národmi, takže rastie počet tých, ktorí na tomto mieste prosia
o pomoc Máriu, Matku Božiu...“
V roku 1901, pri príležitosti 25. výročia položenia
základného kameňa, bola svätyňa povýšená na pápežskú baziliku.
