Sestra Bernadeta, rodným menom Aurélia Štefánia Pánčiová, z Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok, je zakladateľkou Rodiny Nepoškvrnenej. Narodila sa 12. júna 1924 v Mužle pri Štúrove. Pochádza z deviatich detí. Z dievčat bola najstaršia, fyzicky však najslabšia. Svoje detstvo prežila v Ružomberku.
Po skončení meštianskej školy začala sestra Bernadeta vážne rozmýšľať o tom, čo bude ďalej robiť. V dvanástich rokoch do svojho denníka napísala: „Žiť s Kristom a pre Krista!“ Sestra Bernadeta vstúpila ako kandidátka do rehole v roku 1940. Po skončení Učiteľskej akadémie v Bratislave prijala rehoľné rúcho. O dva roky neskôr zložila prvé sväté sľuby v Kongregácii Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok v Ružomberku. Pred ukončením školy však utrpela na telocviku úraz. Uvoľnil sa jej kĺb a koleno a musela sa podrobiť ťažkej operácii. To bol začiatok jej zdravotných ťažkostí. Pán ju pripravoval na osobitnú cestu života s ľuďmi trpiacimi rozličnými chorobami.
Keď 29. augusta 1950 museli na príkaz štátnej správy všetky rehoľné sestry odísť zo škôl, bola spolu s ostatnými spolusestrami vyvezená do českého Varnsdorfu. Bola vymenovaná za magistru noviciek. V roku 1958 sa z Varnsdorfu opäť dostala na Slovensko. Pracovala ako účtovníčka v Charitnom domove v Dolnom Smokovci, potom žila ako dôchodkyňa v Ružomberku. V tom čase sa musela viackrát podrobiť ťažkým operáciám. Previezli ju do martinskej nemocnice, kde na jej podnet bolo v roku 1975 zasiate prvé semienko veľkej Rodiny Nepoškvrnenej.
V roku 1988 ju preložili do Charitného domova vo Vrícku, kde plnila službu magistry kandidátok. Popri tejto činnosti sa naďalej venovala chorým vybavovaním korešpondencie, zostavovala časopis Rodina Nepoškvrnenej, pripravovala a viedla duchovné cvičenia a obnovy a často navštevovala chorých aj väzňov. Na jej podnet začali chorí zo Slovenska putovať vlakom do Lúrd. Od roku 1996, po smrti kňaza Viliama Gabriela, do roku 2001 pracovala ako šéfredaktorka časopisu Rodina Nepoškvrnenej. Je autorkou viacerých kníh: Bolo to za mňa, Celý rok so svätými, Srdce v srdci, Krátke úvahy o Litániách k Božskému Srdcu, Krátke úvahy o Loretánskych litániách, Príprava na Turíce, Čo zazvonil strieborný zvonček, V blesku Ježiša I – V., Spomienky na Alenku. Na podnet sestričky Bernadeta sa v roku 1979 zrodila myšlienka duchovnej adopcie novokňazov.
Za svoju neúnavnú službu blížnym dostala sestrička Bernadeta viaceré ocenenia, napr. Rad T. G. Masaryka od prezidenta V. Havla v roku 1991, Žena roka 1995, v roku 2006 pamätnú medailu Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity...Dielo Rodiny Nepoškvrnenej muselo byť doplnené jej vlastnou obetou. Posledných päť a pol roka bola úplne pripútaná na lôžko. Zomrela vo Veľkom týždni 30. marca 2015. Sestrička Bernadeta nám zanechala svoj duchovný odkaz: „Nezabudnite, čím viac budete prosiť Pannu Máriu, tým viac od nej dostanete!“.
